13.03.2021
Ahojte, to som ja Sigi, prvý sponzorovaný plyšový medveď.
Neviem, aký záťažový stupeň prevládal na slovenskej otčine tento týždeň, ale musel to byť extra hardcore, keď to už v doline nevydržala ani ostrieľaná mámvpažistka a pri úteku od celonárodnej zvady, sa pridala k nám. Lulu, vitaj medzi utekáčmi. A keďže sme šarmantní gavalieri, výber sme nechali na ňu.
Predpoveď sľubovala v nárazoch až dvadsať, slabú viditeľnosť a chuť na čapovanú Kofolu niekde v závetrí, tak sme šli na Zamku.
Už v Smokovci badať, že je snehu menej, ako by sa žiadalo. Na Hrebienok pár krát vyzúvame. Ďalej to už ide tradične, snehu aj ľudí je stále dosť. Na hrebeňoch vidieť kúdole snehu, v lese je však príjemné bezvetrie.
V tejto turbulentnej, neistej dobe si voľkáme nad okolitými istotami. Voda hučí, les šumí, bralá čnejú. A po Kofole na Zamke je opäť svet gombička. Máli sa nám, tak sa magistrálou presúvame na Skalnaté pleso. Hodinový traverz, trvá hodinu.
Nevybúrený Robin si ešte vybehne do Lomnického sedla, že ho tu predsa nenechá len tak. Šiel som s ním, sľúbil som Lulu, že dám bacha, aby nerobil nejaké somariny. Hore mi chcel spraviť fotku, vraj umelecký akt, že budú fanynky šalieť, keď im otrčím tú jazvu čo mám na riti (ináč, za ňu môže on, bol som s ním liezť v Turecku…ale to je iný príbeh), no fúkalo tak, že keď ma vyzliekal (on si naopak naťahoval goráče) takmer mu odfúklo tie jeho ultralajt bambusové palice (ale sú fakt super). Tak akt až niekedy inokedy.
Zo sedla obstojná lyžovačka v trochu ťažšom snehu, naopak, rozonďaná, rozbubnovaná zjazdovka do Lomnice by si už takmer zaslúžila nadobro roztopiť.
Váš Sigi.
#sigihosnehovespravy #ululunasbavi #ululu
„Ta kus počkaj, sa nachystám.“
