03.03.2021
Ahojte,
to som ja Sigi, prvý sponzorovaný plyšový medveď.
Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja. Pravdivosť tohto obľúbeného slovenského príslovia, vám priblížim na jednom príklade. A medzi riadkami samozrejme snehové správy.
Ráno mi vravel, že ideme Bystrú lávku. Len čo rozvezie rodinu do školy a zamestnania. No odbočil na Popradské pleso (čistý asfalt až po les, v ňom čistý ľad). Že dostal nápad. (tá veta by sa mohla zaradiť k vetám ako: poď sem havko, alebo, pustite ma, ja som pyrotechnik.)
Že omrkneme podmienky v Zlomiskovej doline (tvrdo, postupne na haršajzne a nakoniec mačky).
V Železnej bráne hovorí, že je len 11:20, čo keby sme zišli do Kačacej a cez Poľský hrebeň prešli do Velickej doliny a električkou späť k autu. Než stihnem namietať, že furt všetko mení a nič neplatí, so slovami „drž si kapucňu, pôjdeme z kopca“ sa zapne do lyží a s cepínom v rukách vlezie do žľabu. (všade tvrdo až zuby drkocú, v Gerlachovských spádoch až ľadovo)
Pri Litvorovom plese nachádzame nečakanú stopu. Stromček? Tu? V stúpaní dobiehame šmýkajúceho sa dobrodruha na bežkách. Že chce ísť na Poľský hrebeň. Po tom, ako mu Robin farbisto opisuje, čo je cestný lišaj a jeho zimná verzia, sa otáča. (on teda vie povzbudiť, len čo je pravda..)
Pri Zamrznutom plese bočíme do Prielomu, že domov pôjdeme cez Zbojníčku.
“Ehm, čo si to vravel naposledy? Že Velickou ku električke?“ Tvári sa, že nepočuje..
Lenže pri chate pozerá striedavo na hodinky a smerom do Priečneho sedla. Že stíhame. Len mávnem rukou. Na Terynke pijeme čaj, ja pozerám do doliny, on do Baranieho sedla. Do hlavy mu nevidím, ale ten jeho výraz dobre poznám. Dostal nápad…
A tak, napriek tomu že sme dnes šli Bystrú lávku, skončili sme pri Zelenom plese (zo sedla tvrdo ale dobre, spodok Fľaše až ľadový). Ešte pol hodinu zjazdu roztápajúcou sa cestou na Bielu vodu, kde počas pluhovania a brúsenia hrán na trčiacich kameňoch vytelefonuje odvoz. Majka, ďakujeme.
Tak sa stalo, že ako jeden z mála medveďov (pravdepodobne nielen plyšových) a napriek tomu, že som to ráno ani len netušil, prešiel som Tatranskú Haute Route.
Filip, prepáč to tomu egoistickému smradovi (bože a tie jeho lyžiarky…), okolnosti spôsobili, že sa mu nedalo odolať. (to s tou príležitosťou a zlodejom z úvodu…)
Varovanie: Doma to prosím neskúšajte! Choďte von.
Sigi.
Pre tých, ktorých zaujímajú čísla uvádzam zopár dôležitých údajov:
– parkovné pri zastávke Popradské Pleso: 10€.
– tri deci Kofoly a dva čaje do termosky na Terynke: 6€
– auto sme zamkli o 8:55 a na Zelenom plese (je zamrznuté, takže doslova) sme boli o 17:00.
– číslo na Majku začína +421
#sigihosnehovespravy#houteroute#tatranskahouteroute#ululunasbavi#ululu
