Priatelia,
Viete, ako sa hovorí, že všetci za jedného a jeden za všetkých. Že viac hláv, viac rozumu, v dvojici sa lepšie kráča a viac rúk viac spraví.
Ľudové múdrosti, ktoré nám už veky pripomínajú, akou silou je spoločenstvo. Veď aj Frodo, s tými jeho osrstenými trinástkami a trvalou, neprišiel o krk (a o Prsteň) len vďaka tomu, že ho jeho rôznorodý kolektív (fuj, to je ale otrasné slovo) nenechal v štichu. Dokonca Alexander Supertramp, hĺbavý samotár a alter ego nášho rezača kartónov, si v autobuse číslo 142, na jeho konečnej zastávke pokorne zapísal: „happiness only real when shared“.
Priatelia, sme si vzácni aj v s/pokojnejších časoch ako sú tieto. Okruh ľudí rovnakej krvnej skupiny je nevyčísliteľnou hodnotou. Dokonca aj v tak prepočítavanom prostredí, akým je biznis. Aj v tak nehostinnom prostredí, akým je podnikanie, môžete nájsť majáky v búrke, svoje „ostrovy pozitívnej deviácie“. Prevádzky, podniky, obchody, kde nie ste číslom do rovnice. Kde ste medzi svojimi.
A tak, ako my máme Podtatranskú debničku, Lahodnosti, Christianiu, Neobaluy, Mama´s jazz caffee, Bajo…tak nepochybne aj vo vašich kruhoch sú miesta, kde sa z nejakého dôvodu radi vraciate. Kaviareň na rohu, s čašníčkou s voňavými tmavými očami a krásnou kávou (či naopak?), antikvariát, kde ste susedke kúpili Angeliku šestku a tej odvtedy akoby zázrakom prestal vadiť váš bajk za výťahom, či barber shop, kde vás potetovaný holič presvedčil na zmenu strihu, síce vám ufikol z fúzov viac ako ste chceli, no odvtedy sa čašníčka z kaviarne na rohu, na vás konečne začala usmievať.
Myslime na nich. Myslime na seba. Nenechajme ich v týchto neistých časoch nadobudnúť pocit, že nie je pre čo a pre koho pokračovať. Podržme a podporujme sa navzájom. Mordor sa raz skončí. Je na nás, čo bude po ňom.
Za všetky zapadnuté čajovne, zašité kaviarne, presvedčivých holičov, zatuchnuté voňavé antikvariáty a storaké obchodíky, vám veľmi ďakujeme.
Ak vám za to stojíme, môžete podporiť aj nás.
Na tomto odkazehttp://bit.ly/3qJ4qMj
Naševaše ULULU.
