To som ja Sigi, prvý sponzorovaný plyšový medveď.
Dúfam, že ste všetci v poriadku, že ste zdraví, jesť vám chutí a humor že vás neopúšťa. Že sa na život pozeráte z tej lepšej stránky.
Tak som to aspoň videl u divochov z ULULU. Strávil som s nimi niekoľko posledných dní a napriek tomu, že dôvodov na skormútenosť, trudnomyseľnosť, tieseň či dokonca zlosť by mohli mať neúrekom, oni sa rehocú, bežky voskujú, pásy lepia a odpichnuté riťbergre korčuľami vykrajujú. Ten ich rezač kartónov mi na to povedal: „Sigi, pamätáš ako si hovoril, že príležitosť sa dá urobiť z čohokoľvek? Že aj z ho_na sa dá upliecť bič? Tak pletieme! O čo menej ľudí v obchode, o to viac nastúpaných vrcholov, nabežkovaných kilometrov, alebo nakorčuľovaných piruet. Nedá sa ísť za hranice okresu? Pôjdeme ešte ďalej! Až za hranice všedných dní! Neradno sa stretávať? Tak na Brnču pôjdeme proti noci! To už budú všetci het, romantika maximálna a Alica vybehaná. Vieš Sigi, tak trochu vyvažujeme všeobecnú ľudskú tlakovú výš, nízkym záujmom sa k nej pridať“. Hovoril mi aj o Mačke vo vreci a čo všetko s ňou súvisí, tak vy všetci, ku ktorým sa dostala, si viete živo predstaviť, čo stvárajú… Pripájam zopár obrázkov, čo som našťukal mojimi plyšovými končatinami. Ta tak sa veci majú. Čo podporíš, to bude rásť, vraví Vladko z Lahodností. A ja nemám, čo by som k tomu dodal. Snáď len, že ULULU je otvorené. Tak, ak vám niečo chýba ku prekračovaniu hraníc všedných dní (skúste Mačku vo vreci, je naozaj „dziva“), ozvite sa im. Chýbate si.
Pozerám z okna a práve sneží. Čo vy na to?
Sigi. #znicohonieco#zhovnabic#budedobre#jedobre#mackavovreci#lepsiaakopoldeci#ululunasbavi#ululu
